8. 5. 2018: Náučný chodník Zvonička nad Novou Baňou

Náučný chodník Zvonička nad Novou Baňou je prechádzka krásnou prírodou. Jeho dĺžka 6200 metrov je vhodná pre všetkých turistov ale aj pre malé deti. Nenáročná túra nás zaviedla na miesta, ktoré sa oplatilo vidieť. Prvou zastávkou je Zvonička. Jedná sa o stavbu z roku 1874 ako súčasť pútnického miesta Kohútovo.

Druhou zastávkou je vyhliadka Červená skala. Za svoj názov vďačí červenkastej farbe horniny - ryolitu, ktorým je toto bralo tvorené. Jeho vek sa odhaduje na cca 12 miliónov rokov. Červená skala poskytuje výhľad na časť mesta a na východné svahy Pohronského Inovca a do údolia rieky Hron.

Treťou zastávkou na Náučnom chodníku je vyhliadka - Havrania skala. Opäť sa jedná o výrazné ryolitové bralo s úchvatnými výhľadmi do údolia meandrujúcej rieky Hron v okolí Brehov a Tekovskej Breznice a na panorámu Štiavnických vrchov.

Takpovediac "čerešničkou na torte" pôsobí na tomto chodníku novopostavená rozhľadňa s najvyšším bodom 625 m.n.m. Patrí medzi najkrajšie vyhliadkové lokality na tejto trase. Rozhľadňa má tri vyhliadkové poschodia, to najvyššie s vystúpenou podlahou do všetkých strán vo výške 12 metrov ponúka pohľad na panorámu Novobanskej kotliny. Celková výška rozhľadne je 18 metrov, s dvojkrížom na streche má 21 metrov. Na vyhliadkovej plošine, na ktorú musíte vystúpiť 57 schodmi je umiestnený vyhliadkový ďalekohľad s 35-násobným priblížením.

Súčasťou trasy náučného chodníka je aj pútnické miesto Kohútovo. Miesto začalo písať svoju históriu v roku 1863, keď za veľkého nedostatku vody ovca vyhrabala prameň pitnej vody. Neskôr Novobančania zistili, že táto voda má aj liečivé účinky, začalo sa hovoriť aj o zjaveniach a postupne sem začali prichádzať náboženské sprievody - púte, aby vzdali hold nepoškvrnenej Panne Márii.

Na náučnom chodníku je krátka odbočka k šachte Klingsbittner. Bola vyhĺbená pravdepodobne v 14. storočí v období stredovekej prosperity tunajšieho baníctva a je jednou z najstarších šácht v Novej Bani. Šachta pravdepodobne slúžila na vetranie a pomocnú technickú prevádzku pri razení spojovacieho prekopu medzi hlavnými banskými poliami. V súčasnosti sa na mieste nachádzajú dve ústia jám vzdialených od seba 5 metrov. Podľa archívnych údajov mala šachta dosahovať hĺbku 130 metrov. Po ukončení prevádzky bola Kamenná šachta "využívaná" ako odpadkový kôš pre miestnych obyvateľov, do ktorého hádzali dokonca aj uhynuté zvieratá. Pohyb v jej okolí je nebezpečný a je preto potrebné zachovať zvýšenú opatrnosť.